Generácia dnešných dôchodcov je snáď v celej histórii najväčšia. Pri pohybe po vonku hlavne v ranných hodinách v obchodoch alebo v autobusoch máte pocit, že sú všade. Nedajú sa prehliadnuť. Tlačia sa na vás v autobusoch, drgajú do vás nákupnými košíkmi. Nákupné košíky nechávajú odstavené v strede uličiek a veselo si drkotajú so starou známou, ktorú práve stretli. Pri pokladni očakávajú, že ich pustíte dopredu a keď náhodou musia dlhšie čakať, tak sa hneď začnú sťažovať. U lekára v čakárni trávia väčšinu svojho voľného času a tiež sa sťažujú na dlhé čakacie doby a keď je náhodou niekto u lekára dlhšie ako iný, tak hneď vyšetrujú, prečo. Hneď riešia každé šuchnutie alebo klebetu, napríklad aj o tom, či bol daný pán v Nitre na priváte. Skrátka, to sú naši dôchodcovia.

Aj my taký budeme.

Verte, či nie, asi áno. Aj keď každý z nás by si chcel udržať svoj rozum v takom stave v akom ho má aj teraz. Nie vždy je to možné, ale skúšať to môžeme, pokým sme živí. Mnohí z týchto starých si to vôbec neuvedomuje, že je takí nepríjemní k svojmu okoliu. Od nás ostatných sa vyžaduje, aby sme k nim boli milí a úctiví, hoci oni sa k nám často správajú ešte horšie ako my k nim.

Sú ako malé deti.

Určite ste si to všimli, že mnohí dôchodcovia sa vracajú k svojim detským časom. Naozaj zostávajú takí detsky naivní a veria, že je to v poriadku. O plienkach a vypadaných zuboch nebudem ani hovoriť, to už je jasným znakom toho, že sa ponášajú na deti. Ich uvažovanie už utrpelo nejaké zmeny a preto ich rozmýšľanie sa môže javiť dosť chaotické a rozdielne od nášho. Bodaj by sa nám všetkým podarilo udržať sa zdravými a nesenilnými do vysokého veku, aby sme nemuseli znášať takéto príkorie ako nám nastoľujú naši dôchodcovi teraz. Možno si na to vtedy spomenieme, ale možno nám už pamäť nebude slúžiť tak ako voľakedy a zabudneme, na čo všetko sme sa hnevali, keď sme boli mladí. Verím však, že posilňovaním mozgu sa nám podarí poraziť neposlušných seniorov a vzniknú slušní a vychovaní dôchodcovia, ktorí vám nevynadajú pri prvom slušnom upozornení.