Pred 2 rokmi som sa rozišiel so ženou, s ktorou som bol 3 roky a myslel som, že to je moja spriaznená duša, mal som už naplánované, ako ju požiadam o ruku, vyberal som prsteň, keď mi raz jednoducho oznámila, že ma už nemiluje. Aj keď je to ťažké pochopiť, keď niekoho milujete tak veľmi a nechápete, prečo ona to má inak, pochopil som to a dostal som sa z toho. Začal som na sebe pracovať, cvičiť 4x týždenne, vybudoval úspešnú firmu, urobil som zo seba lepšiu verziu seba samého. Stretol som pred mesiacom úžasnú ženu. Som v tom, komu sa znova otvorím veľmi opatrný, ale zistil som, že mi je v jej prítomnosti veľmi dobre, myslím na nej v jednom kuse.

Predvčerom sme boli s kamarátmi v klube, veľmi na takéto akcie nechodím, ale tak čo doma sám, keď za mnou prišla jedna z najpeknejších žien, čo som kedy videl, či by som ju nesprevádzal domov, urobil som to, potom som zistil, že o samotný sprievod až tak nešlo. Mám z toho teraz výčitky, viem, že mesiac je krátka doba, ale jednoducho by som bol radšej, keby sa to nestalo. Potom si hovorím, vesmír, boh alebo neviem čo to je ti za to, že si na sebe makal prinesie úžasnú ženu, ale dá ti hneď skúšku, či nie si kretén a neposerieš to. A ja kretén to hneď posral a aby to nebolo málo, tak dnes mi začala písať bývalá, že vianoce, kedy sme boli spolu boli tie najlepšie a že by sa chcela so mnou vidieť, že si uvedomila, že asi urobila chybu.

Ďalšia skúška, aby sa zistilo, že som naozaj úplný kretén. Nechcem 2x vstupovať do rovnakej rieky, ale ono sa to ľahko povie, keď niekoho raz milujete, aj napriek tomu, keď sa srdce časom vylieči, toto otvára staré rany. Preto neviem, čo mám robiť. Rozmýšľam o tom, že by som sa k nej vrátil, ale má to jeden háčik. Ako mi predtým povedala, že ma nemiluje, to ma veľmi ublížil a neviem, ako sa mám teraz v tejto situácii vlastne zachovať a čo robiť.